Bavorsko v období Rímskej ríše
Rozsiahle časti dnešného Bavorska patrili viac než 500 rokov k
Rímskej ríši. Tvorili súčasť rímskej provincie Raetia, neskôr Raetia
secunda, s hlavným mestom Augusta Vindelicum, Augsburg. Rimania
začali cieľavedome budovať krajinu. Založili vojenské základne,
väčšie sídliská a vytvorili dobre prepojenú cestnú sieť. Svedkami
týchto čias sú mestá Kempten (Cambodunum), Regensburg (Castra
Regina) alebo Passau (Batavis). Dôležitým dopravným uzlom bol
Augsburg. Via Claudia, dávne, dôležité spojenie s Talianskom, viedlo
cez mesto Kempten. Svoj najväčší rozmach dosiahla provincia Raetia
za cisára Hadriána (117-138). V tomto období vznikol aj pohraničný
val, slúžiaci na ochranu provincie, Limes Raeticus. Prvé svedectvá o
rannom kresťanstve pochádzajú z obdobia r. 320. Raetia neskôr
prežívala stále silnejšie a častejšie vpády germánskych kmeňov.
Okolo r. 500 moc Ríma v Raetii definitívne zanikla. Rímska
kolonizácia poskytla rozhodujúce impulzy: kamenná architektúra,
kultúra kúpeľov, výroba skla a vinohradníctvo. Začiatkom ranného
stredoveku i naďalej prežívalo latinské písmo ako aj mnoho
latinských slov.